Hnev I.

Ako naučiť svoje dieťa zvládať hnev bez toho, aby sme mu ublížili.

Boxovacie vrece áno či nie?

Manažovanie detského a rodičovského hnevu.

Hnev je veľmi prirodzená ľudská emócia, a predsa ho nemáme až tak radi alebo si s ním možno nevieme až tak dobre poradiť.

Sami sebe ešte celkom dokážeme odpustiť, že sa naštveme alebo ako často hovoríme, že nás niekto alebo niečo nahnevalo a ťažko prijímame vlastnú zodpovednosť za svoj hnev.

Ale ak sa nahnevá dieťa, to nám spravidla vadí – neodúvaj sa, čo sa paprčíš, takto vôbec nie si pekný alebo pekná, keď sa mračíš… A naše výčitky nikam nevedú…

Nahnevané dieťa môže aj devastovať a ničiť veci okolo seba ako hračky, šaty, môže útočiť na iné deti alebo svojich rodičov, môže ubližovať sebe samému – hodí sa o zem, búcha si hlavu o stenu.

Často sa stretávam s otázkou, čo si myslím o boxovacom vreci pre dieťa?

Niektorí rodičia sa obávajú, že tým podporia agresivitu dieťaťa a naučia ho mlátiť do všetkého, keď je nahnevané.

Skúsme to otočiť, ako sa cítime my sami – veľkí dospelí ľudia, keď sa nahneváme? Mnohým z nás sa stáva, že nezachováme pokoj, kričíme, nadávame, trieskame dverami, búchame pokrievkami, sem tam v hneve „šupneme dieťaťu na zadok“ . Nie sme na to hrdí, ale stane sa…

Ak by tam bolo vrece a udreli by sme si doň, určite by sa nám uľavilo. Ak by sme energii svojho veľkého hnevu dali priechod, uvoľnili by sme ho, pomohlo by to v tom, že by sme rýchlejšie vychladli a boli schopní náhľadu na to, čo sa deje! Pomohlo by nám to dostať sa do takého stavu tela a mysle, keď sa nám schladí mozog, ktorý predtým zovrel a zbaví sa žlče, ktorá v nás vzkypela.

Nie je to náhoda, že vznikli tieto porekadlá, naši predkovia to tiež poznali…

Viete si predstaviť, že dieťa to prežíva rovnako, len intenzita hnevu je niekoľkonásobne vyššia ako Vaša a priebeh jeho reakcie mnohonásobne intenzívnejší? Podobný výbuchu sopky.

V takejto situácii je boxovacie vrece rýchlym a účinným ventilom! Prvým krokom v procese zvládania hnevu.

Menším deťom obvykle postačí búchanie päsťami do vankúša, silné dupanie nohami o podložku alebo hlasné vrieskanie vonku na lúke alebo na konci záhrady, kde krik nikomu nevadí.

Stále platí pravidlo, že nesmieš ublížiť sebe ani inému.